Fast Fashion (Rýchla móda)

Novým trendom sa stala rýchla móda. Rýchla móda je charakteristická pre veľké módne reťazce, ktorí menia dizajn a tovar každý mesiac a nútia ak zákazníkov, ktorí chcú byť stále "in" aby si ich oblečenie kupovali a vymieňali šatník závratnou rýchlosťou. Dávajú tak zákazníkom najavo, že to, čo dnes vidia na regáloch, tam zajtra už nemusí byť. Veľmi málo ľudí si však neuvedomuje, že kvalita sa nerovná cene. 

Výber oblečenia je obrovský, ceny nízke a obchody k tomu lákajú zľavami, niekedy až vo výške 70 %. Nástup internetu a módnych blogeriek tento trend len podporil, keďže veľa z nich natáča videá a píše články o tom, aký nový kus oblečenia si kúpili a aby mali do budúcna o čom písať, stále si kupujú nové oblečenie (samozrejme, niektorým ho PR oddelenie daného reťazca pošle zdarma za napísanie článku). Denne pribúdajú články od blogeriek napríklad o tom, ako "dosiahnuť" šatník xy blogerky. 

Sarah Vickers - módny blogerka, ktorej šatník "praská vo švíkoch". 
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Medzi rýchlu módu patria módne reťazce ako napríklad H&M, Zara, New Yorker, atď. Každý jeden z nich vie vyrobiť novú kolekciu do dvoch týždňov. Každý z nich si však sleduje, čo sa najviac predáva, čo sa zákazníkom najviac páči a čo naopak, zostáva bez povšimnutia, a tak môžu rýchlo reagovať na aktuálnu "náladu" zákazníkov. 

Na výrobu tejto rýchlej módy sa predovšetkým využíva Čína, keďže je to krajina, kde módne značky vedia najviac ušetriť na cene práce. Pre porovnanie, americká šička si mesačne zarobí okolo 1660 dolárov, v Číne sa táto suma pohybuje okolo 150 dolárov. 

Šička z Číny.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Každý rok sa vyrobí miliarda kusov oblečenia, čo má neskutočný dopad na životné prostredie. Znečistenie, smog, kontaminácia riek farbami na textil, zdravotné problémy pracovníkov, to všetko sú realitou pri rýchlej móde. V dnešnej dobe už takmer nikto nevie šiť. V minulosti bolo normálne, keď si človek niečo zašil, skrátil, či inak upravil. Dnes si radšej kúpi novú vec. Nevážime si oblečenie ktoré nosíme, nestaráme sa oň a je nám jedno, čo všetko sa skrýva za jeho výrobou.

Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Riešenie môžeme nájsť v pomalej móde, teda viac sa zaujímať o kvalitu a životné prostredie. Kvalitnejšie oblečenie je síce drahšie, ale kúpa jedného kvalitného kusu oblečenia vydrží dlhšie než lacnejšieho a viac si ho aj budeme vážiť. 

Vintage trend

Vznik smeru vintage ako spoľahlivej náhrady nového odievania sa stal súčasťou širšieho trendu, ktorý zdôrazňoval odmietanie hlavného módneho prúdu a podnietil individuálne vyjadrenie prostredníctvom odevu jednotlivca. Obliekať sa v štýle vintage znamenalo menovať sa za znalca a módneho individualistu. 

Klasický outfit z 90. rokov - pruhované tričko a maxi sukňa, ktoré sa v súčasnosti veľmi často kopíruje. 

Myšlienku vintage štýlu posilňovali médiá,  hlavne luxusné časopisy, ktoré písali o tom, ako a kde nakupovať aby ste dosiahli tento štýl. Kľúčovým katalyzátorom bola Kate Moss, keď pre módnu unačku Topshop navrhla vintage kolekciu, kde sa inšpirovala vlastným šatníkom. 

Ukážka z kolekcie Kate Moss pre Topshop.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Hoci móda vždy vykazovala sklon k nostalgii a oživovanie starých štýlov je stálym javom, úspech vintage mal dopad na návrhársky proces. Niektorí návrhári využili vo svoj prospech prestíž vlastného ikonického dedičstva a ostatní kopírovali alebo ukradli klasické kúsky odevov. 

Vľavo historické šaty od Balenciaga a vpravo šaty od Oscara de la Renta z roku 2014.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com 

Móda 21. storočia a nástup internetu

Rozšírenie internetu v tak veľkom meradle má najväčší vplyv na spôsob vývoja módy v 21. storočí.  Hocikto môže spustiť módny blog, zapojiť sa do diskusného fóra, vytvoriť si on-line časopis alebo spustiť obchod s vlastnými návrhmi. 

Rýchlosť, cenová dostupnosť a také veľké rozšírenie všetkých módnych trendov sa stalo dvojsečnou zbraňou. Móda je teraz natoľko pluralistická a postupuje tak rýchlo, že ju obviňujú z únavy a čoraz väčšej normalizácie. Už je ťažšie byť radikálnym, pretože žijeme v dobe, kde sa nosí všetko. 

Internet spôsobil v obchode a v kultúre módy revolúciu. Spôsob, akým sa móda kupuje, ako sa odovzdáva a ako sa o nej diskutuje, sa stal demokratickejším procesom, vďaka čomu nie je z účasti na nej nikto vylúčený, či už pre lokalitu, vek, mobilitu alebo skúsenosti s módou. 

Z obchodu na internet.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Technologický pokrok bol spúšťačom premeny módy zo záležitosti určenej výhradne pre bohatých ľudí, na potešenie, ktoré je dostupné pre každého. Priemyselná revolúcia, ktorá bola spätá s pokrokmi vo výrobe textilu urýchlila masovú výrobu. Zlepšenia nastali aj v rýchlosti, kvalite a znížení cien tlače, ktoré mali priamy dopad na šírenie a dynamiku módy. 

Uznávaní predajcovia módneho tovaru boli spočiatku nedôverčiví a odolní voči výhodám internetu. Logicky, predpokladali, že kúpa oblečenia je vecou zmyslového zážitku a že šaty treba pred kúpou ohmatať, vyskúšať a vidieť ich. Internet sa však stal silným a rýchlo rastúcim sektorom. Zvyšovaním nákladov na tradičný predaj si veľa reťazcov uvedomilo benefity internetu, a aj keď veľa značiek zaniklo, internetový predaj módy ďalej odovzdáva módne trendy. Tento úspech možno prisudzovať aj novátorskému marketingu, príjemnej skúsenosti zákazníkov, dostupnosti a demokratickej povahe nakupovania cez internet. Nikto sa tu nestretáva s nátlakom alebo odsudzovaním zo strany predavača, takže proces môže byť pomerne anonymný. Doručenie je pomerne rýchle (závisí od ceny), oblečenie sa dá vyskúšať v pohodlí domova a vrátiť (často bez poplatkov), ak nevyhovuje. 

Na internete sa takto na Vás nikto nepozerá.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Internet zdemokratizoval aj účasť spotrebiteľov v kultúre módy. Móda sa už nepropagovala len prostredníctvom tlače alebo televízie. Módny blog sa stal prostriedkom, pomocou ktorého si ktokoľvek môže vytvoriť vlastnú stránku a podeliť sa o svoje krajčírske preferencie, objavy a pozorovania, dať priestor tým, ktorí sa k tradičným formám medializácie nedostali. Populárnejšie z týchto stránok sú napríklad Style Bubble, Garance Dor, Sartorialist, atď. Všetci menovaní majú množstvo nasledovateľov a v módnom priemysle sú uctievaní, pretože ponúkajú svieži a moderný pohľad na súčasnú módu. 

Blogerka Style Bubble.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Punk

Hnutie punk podnietila hlboká nespokojnosť so stavom v roku 1975. Prostredníctvom obliekania a hudby ľudia vyjadrovali svoj neprispôsobivý a rozvratnícky postoj. Médiá ich vykresľovali ako deti, ktoré nemajú žiadne ambície a chcú len šokovať. Mohli ste ich spoznať vďaka psím obojkom, potrhaným oblečením, čiastočne vyholených hláv alebo vlasov nafarbených žiarivými farbami, ktoré boli vytvarované do ostňov, pírsingom a úzkym nohaviciam.

Reklama na Noir Leather z roku 1990.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Jeho členovia pochádzali z rôznorodého spoločenského zázemia, všeobecne ich šak kategorizovali ako rebelantov. Obrovský vplyv malo štúdio Andyho Warhola a jeho múza Jackie Curtis, ktorý nosil roztrhané oblečenie pospájané zatváracími špendlíkmi a americká hudba - hlavne rocková skupina Velvet Underground.

Jackie Curtis.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Avšak srdcom celého punku boli Malcom McLaren (manažér skupiny Sex Pistols) a Vivienne Westwood (módna návrhárka). Spolu založili obchod a boli hlavnými dodávateľmi punkovej konfekcie. Stelesnením obchodu bol rad tričiek s vyzývavými obrazmi a sloganmi, ako napríklad citát z knihy fantastických lesbických príbehov. V obchode nechýbalo ani fetišistické oblečenie a doplnky, vojenské obleky či reggae štýl. 

Vivienne Westwood v jej tričku.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Existencializmus

Existencialisti odmietali materializmus a teoreticky aj módu. Rovnošata, ktorú prijali, sa stala novým módnym trendom. Nosili nadmerne veľké hrubé svetre, úzke nohavice alebo džínsy, roláky, rozpustené vlasy a dlhý vlnený kabát s kapucňou a kolíkmi namiesto gombíkov. 

Každá krajina mala vlastné chápanie pre existencializmus. Vo Francúzsku tento smer reprezentovala Juliette Grecó, ktorá nosila rozpustené dlhé čierne vlasy a obliekala sa kompletne do čiernej farby. V USA to bola skupina Beat Generation, neskôr bítnici, v ktorej muži nosili baretky, kozie briadky a čierne roláky a ženy čierne tričká, baletné lodičky a priveľké svetre. 

Juliette Grecó.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

V roku 1960 Yves Saint Laurent prezentoval bítnickú kolekciu, v období, keď pôsobil ako návrhár pre Christiana Diora. Inšpiroval sa módou z ulice a prezentoval ju ako haute couture. Reakciou bolo úplné rozhorčenie a aj jeho zamestnávatelia jasne vyjadrili svoj názor, keď sa nepostavili proti jeho povolaniu do francúzskej armády. 

Wyatt Shears pre kolekciu Yves Saint Laurenta.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Hollywoodizmus

Pre úspech filmu boli kostýmy ústredným faktorom a na šatníky hviezd ženského pohlavia sa vynakladali obrovské financie. Ženy chodili do kina preto aby videli film a  hviezdy a aby odpozerali čo je nové v obliekaní. Parížske krajčírske salóny mali pevné väzby s filmovými štúdiami, kde dodávali kostýmy na objednávku. Vzťah medzi Hollywoodom a módnym priemyslom bol ďaleko od ekonomiky voľného trhu, ale bol vybudovaný komerčný rámec, aby sa dalo ťažiť z lukratívnej fascinácie štýlom hviezd. Populárne sa stali časopisy ako Women´s Filmfair alebo Film Fashionland, ktoré sa venovali replikovaniu štýlu z filmového plátna. 

Ella Schiaparelli, jej salón bol najžiadanejší filmovými štúdiami.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Najviac spomínaným odevom tohto obdobia boli šaty Letty Lynton, ktoré mala na sebe Joan Crawford v rovnomennom filme z roku 1932. Boli to biele bavlnené organtínové šaty s výrazne nafúknutými rukávmi, ktoré urýchlili trend ramenných vypchávok. Šaty mali taký ohlas, že sa ich v New Yorku predalo vyše pol milióna kusov. 

Joan Crawford v legendárnych šatách.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com 

Tí, ktorí si nemohli dovoliť kúpiť alebo ušiť takéto oblečenie, usilovali sa napodobniť svoju obľúbenú hviezdu aspoň prostredníctvom účesu a make-upu. Najčastejšie sa imitovali pristrihnuté vlasy Grety Garbo, oblúky obočia Marlene Dietrich a platinové vlasy Jane Harlow, ktoré vyvolali prudký dopyt po peroxide vodíka. Z tohto ošiaľu najviac profitoval Max Factor - kozmetik a výrobca parochní pracujúci pre filmové štúriá - ktorý takto odštartoval svoju vlastnú kozmetickú líniu. 

Reklama na Max Factor z roku 1966.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Modernizmus

Po 1. svetovej vojne sa rozvinula modernistická móda. Modernizmus je charakteristický jasnými, jednoduchými líniami a androgýnnymi siluetami bez zbytočných ozdôb. Hoci netrval veľmi dlho, významne ovplyvnil mnohé módne trendy. Modernisti sa zastávali pokroku a usilovali sa o "rozchod" s minulosťou. Móda bola kľúčovým odvetvím modernizmu a po 1. sv. vojne v širokej miere prijímala jeho princípy. 

Modernistická móda bola jednoduchá a priamočiara, bola protikladom prepychových toaliet obľúbených v minulosti. Tento nový androgýnny štýl dostal názov garconne. Sukňa sa výrazne skrátila, siahala iba tesne pod kolená, pás sa znížil až k bokom. Vlasy boli pristrihnuté, ostrihané schodovito alebo nakrátko. Populárne boli klobúčiky zvonovitého tvaru. Veľkej obľube sa "tešil" make-up, ktorý sa používal na zdôraznenie ženskosti. 

Ukážka dámskeho odevu a účesu. 
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Najvýznamnejšou postavou tohto obdobia je Coco Chanel. Jej odkaz pretrval až do súčasnosti. Pripisuje sa jej autorstvo "malých čiernych šiat" a podpora princípu elegantnosti. Jej skromné návrhy bez ozdôb dostali názov Poverty de Luxe (luxusná chudoba). Vytvorila aj tzv. "typický chanelovský vzhľad", ktorý pozostával z kardiganového saka, pulóvrika a sukne. 

Malé čierne šaty a samotná Coco Chanel v jej typickom vzhľade.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Nová móda však paradoxne vyžadovala radikálnu zmenu v ideálnej ženskej postave - ženy sa usilovali stať svižnými, mladistvými, s plochým poprsím, úzkymi bokmi a detskou štíhlosťou. Korzety boli nahradené sťahovacím spodným prádlom a začali sa presadzovať diéty. Podporovali sa tabletky, elixíry, extrémne cvičenia a radikálne diéty, aby ženy dosiahli požadovanú štíhlosť. 

Stroj na cvičenie pre ženy.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Orientalizmus

Presúvame sa do 20. storočia, kde orientalizmus predstavoval prijatie štýlov z Blízkeho, Stredného a Ďalekého východu. Orientalizmus mal veľký vplyv na módu pred 1. sv. vojnou. Vyznačoval sa živými odtieňmi oranžovej,purpurovej, čiernej a nefritovej zelenej, výraznými potlačami a orientálnymi ozdobami na pomerne štíhlej siluete. Predstavoval ostrý protiklad k róbam. 

Ukážka ženského odevu.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Orientalizmus mal počiatky v umení. Spúšťačom tohto smeru však bolo predstavenie Šeherezády v rámci Ďagilevovho Ruského baletu. Oslnivé farby a revolučné kostýmy premenili balet na skutočný pôžitok z farieb a módy. Účinok na módny priemysel bol nesmierny. 

Z predstavenie Ruského baletu.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Parížsky krajčír Paul Poiret, vášnivý zberateľ exotických textílií, zožal úspech navrhovaním háremových pantalónov a modelkám prikázal nosiť turban na hlave vo farbách drahokamov, ktoré boli zdobené exotickými perami a bohatými ornamentmi. Organizoval bály, ktoré boli aj módnymi prehliadkami jeho kolekcie. Na najznámejšom bále zo všetkých (Tisíc a druhej noci) prišiel oblečený ako sultán, jeho manželka ako sultánova najobľúbenejšia a všetci hostia museli prísť v orientálnych kostýmoch. 

Paul Poiret s manželkou oblečený ako sultán.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Racionalizmus

V roku 1881 založili v Londýne združenie Rational Dress Society (Spoločnosť rozumného odievana), s úmyslom urobiť prevrat v ženskej móde. Ženy v dôsledku nosenia nesmierne obmedzujúceho a ťažkého oblečenia trpeli vážnymi zdravotnými problémami a preto toto združenie propagovalo praktické a ľahké odevy. Korzety spôsobovali celú škálu zdravotných problémov, ako napríklad pomliaždeniny vnútorných orgánov, prepichnutie pľúc, zlomeniny rebier, atď. 

Na obrázku vidíme, aký dopad malo nosenie korzetov na zdravie žien.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Preto spomínané združenie založili dve výrazné bojovníčky za práva žien - vikomtesa Harberton a Emily M. King. Spolu vytvorili aj manifest o odievaní a cieľoch organizácie a uverejnili ho vo vlastných novinách. Medzinárodná výstava zdravia v Londýne v roku 1884, poskytla základňu pre tieto dve ženy a jedno ich oddelenie bolo venované zdravému oblečeniu žien.

Manifest v novinách. 
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Vikomtesa Harberton predviedla skromnú rozdvojenú sukňu - ktorú by sme dnes nazvali sukňovými nohavicami - a vyvolala ňou mimoriadne pozitívny ohlas. Keďže najobľúbenejším koníčkom vtedy bolo bicyklovanie, táto sukňa mala aj praktické využitie. Harberton a King tvrdili, že obliekanie by nemalo znevýhodňovať ženy v bežných aktivitách. 

Kostým na bicyklovanie pre ženy.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Zrod haute couture

Založenie a vyformovanie moderného priemyslu haute couture sa pripisuje Charlesovi Frederickovi Worthovi, vďaka ktorému sa vykryštalizovala úloha návrhára ako autora štýlu a štatút tvorby šiat sa povýšil z neosobného obchodného odvetvia na úsilie o umenie. Jeho schopnosti, obchodnícka šikovnosť a kultivovanosť mu priniesli postavenie v módnom priemysle dovtedy nevídané. 

Charles Frederick Worht a jeho modely šiat.

Hoci Paríž mal okolo roku 1858 dobre rozvinutý módny priemysel, jeho štruktúra bola výrazne odlišná od súdobých modelov. Postavenie parížskeho výrobcu šiat bolo podradné, nemal žiadny vplyv na prevládajúcu módu. Zdrojom krajčírskej autority boli marchandes de modes (dodávateľky módnych doplnkov). Najslávnejšou z nich bola Rose Bertin, ktorej vplyv na módu v predrevolučnom Francúzsku nemal obdobu, pričom jej postavenie sa ešte upevnilo, keď sa stala hlavnou módnou poradkyňou Marie Antoinetty. Hoci Bertin sama nenavrhovala šaty, jej úspech vytváral podmienky, v ktorých mohli rozkvitať haute couture aj módny systém ako to poznáme dnes. Neskôr ju nazvali ako "Coco Chanel 18. storočia". 

Rose Bertin.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Za človeka, ktorý načrtol štruktúru parížskeho módneho priemyslu, sa považuje práve Angličan Charles Frederick Worth. Skôr než si v roku 1858 otvoril vlastný podnik na Rue de la Paix v Paríži, pracoval pre najlepších obchodníkov s textilom v Anglicku i vo Francúzsku a dopracoval sa k hlbokým znalostiam o obchode s módou. Venoval veľkú pozornosť exkluzívnemu vzhľadu. Na rozdiel od vtedajších dámskych krajčírov sa mu podarilo dostať na úroveň umelca, pred posudkom ktorého sa museli všetci zákazníci skloniť. Vďaka tejto skutočnosti, si jeho diela vyslúžili označenie "haute couture". 

Po počiatočnom odmietaní sa Worthova povesť upevnila, keď cisárovná Eugenia, manželka Napoleona III. vyjadrilaobdiv jednému z jeho výtvorov a poverila ho dodávaním rób pre svoj šatník. Bola taká nadšená, že do roku 1864 sa Worth stal zodpovedný za všetky jej reprezentačné a večerné šaty. Keďže plesy boli v tom období časté, žiadna z rób sa nemohla obliecť dvakrát a väčšina dám si priala súperiť s cisárovnou, Worth mohol ľahko dostať až tisíc objednávok na jedinú príležitosť. 

Cisárovná Eugenia v šatách od Wortha.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Pre Worthove návrhy boli typické prepychové materiály a jeho prvé modely sa dali rozoznať podľa krinolíny. Na jeho modeloch sa viditeľne objavujú aj historické prvky, pravdepodobne pod vplyvom jeho štúdií v Londýne a Paríži. Worthov odkaz súčasnému priemyslu haute couture je nesmierne významný. V roku 1868 založil asociáciu domov krajčírskeho umenia, ktoré sa venovali riadeniu a ochrane práce parížskych dámskych krajčírstiev. Ďalej ju upevnil jeho syn Gaston a vyvinula sa z nej La Chambre Syndicale de la Couture Parisienne, ktorá dodnes riadi priemysel haute couture. Dnes má parížsky priemysel haute couture sídlo v okolí Rue de la Paix, tam, kde mal Worth kedysi svoj pôvodný podnik. 

Rue de la Paix v súčasnosti. 
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Industrializmus

Až do začiatku 19. storočia postupovala móda pokojne, pričom jej hnacou silou boli politické, spoločenské a náboženské prevraty. Industrializácia výroby textilu, nasledovaná vývojom obchodu a zhotovovania šatstva priniesla nové katalyzátory rozvoja módy: dostupnosť z hľadiska miesta i ceny, spoločenskú pohyblivosť, novinky na strane spotrebiteľa a zisk na strane dodávateľa. 

Vynález mechanizovaného pradenia, tkania a valcového tlačiaceho stroja zvýšil objem i výber a znížil cenu dostupných látok. Dôsledok toho sa šatníky bohatých, novovzniknutej strednej triedy a príležitostne i pracujúcich tried stali pestrejšie a vývoj módy sa urýchlil. V roku 1851 Isaac Merritt Singer zdokonalil šijací stroj a dostupnosť módy pre široké vrstvy sa zvyšovala. Stroj bolo možné ihneď kúpiť na splátky a tak sa stal dôležitým vybavením priemernej domácnosti. Ešte síce trvalo dlho, kým mohla nastúpiť masová výroba šatstva, no už od 60. rokov 19. storočia sa zvyšoval počet dielní, ktoré sa venovali výrobe hotových šiat a službám spojeným s oblečením. 

Zdokonalený Singerov šijací stroj.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Súčasne sa zrýchlila, skvalitnila a zároveň zlacnela tlač, čo malo priamy účinok na šírenie a dostupnosť módy. Papierové strihy zvýšili kvalitu doma vyrábaného šatstva a väčšine obyvateľstva sprístupnili obľúbené štýly. Výrazne sa rozšírili časopisy venované móde, ktorá sa tak stala dostupnejším trávením voľného času. 

Vzor papierového strihu blúzky.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Stelesnením spotrebiteľskej revolúcie, ktorá sprevádzala a podnecovala priemyselnú revolúciu, sa stal obchodný dom. Tovar sa predával novo zbohatnutým spotrebiteľským triedam dychtivým po množstve štýlov, ktoré boli pre ne prístupné. Zatiaľ čo niektorí prosperovali, iní sa ocitli v najhoršej biede v rýchlo sa rozrastajúcich a zle pripravených mestských centrách. Vo všetkých fázach výroby módnych produktov sa objavovala desivá nespravodlivosť. Veľká Británia predávala afrických otrokov do Spojených štátov amerických na financovanie a podporu svojho lukratívneho bavlneného priemyslu. Malé deti, ktoré boli vďaka svojej výške a šikovnosti najvhodnejšie na túto činnosť, pracovali dlhé hodiny za centy a hrozili im zranenia pri manipulácii s nebezpečnými strojmi. Bolo bežné, že vlastník továrne bez akýchkoľvek výčitiek svedomia nezaplatil pracovníkom za vraj neporiadne urobenú prácu, pričom tovar predal tak či tak. Mimo tovární vznikali vo veľkom množstve malé dielne, v ktorých dreli ľudia za hladové mzdy. 

Africkí otroci pri zbere bavlny.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

To, že od roku 1851 bol šijací stroj v širokej miere dostupný, malo priamy vplyv na vzhľad i na prostriedky zhotovovania odevov a šaty boli čoraz viac ovešané výstrednými ozdobami. Mechanizácia výroby oblečenia neskoncovala úplne s ručnou prácou a oba spôsoby spolu ešte dlho pretrvávali. Najvýraznejším viditeľným účinkom industrializácie na módu bol vývoj umelých anilínových farbív. William Henry Perkin, ktorý sa pokúšal vyrobiť chinín z anilínu, neúmyselne vyrobil žiarivo purpurové farbivo. Bolo známe ako "Perkinsova fialová" a dlhé roky bola v móde ošiaľom. Nasledovali žiarivé odtiene modrej, fuksiovej a červenej a novo zbohatnutá stredná trieda si ich rýchlo osvojila. 

Ukážka šiat "Perkinsovej fialovej".
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Romantizmus

Romantizmus bol reakciou na nadmernú racionálnosť osvietenstva. Zdôrazňoval emotívnosť, éterickosť a citlivosť, prevládal v móde i v iných umeniach približne v rokoch 1820 - 1850. Boli preň charakteristické prehnané tvary s takzvanými šunkovými rukávmi, veľkými výstrihmi, nafúknutými sukňami a neprirodzene úzkym pásom. Ženy sa opäť vrátili k šnurovačkám. Romantizmus vytlačil takmer všetky známky racionálnej a rovnostárskej estetiky, ktoré presadzovala Francúzska revolúcia. 

Pre romantickú ženskú módu sú charakteristické obrovské nafúknuté rukávy. Hore pri pleciach boli nazberkané a dolu smerom k zápästiu sa zužovali. Na vytvorenie dostatočne veľkého objemu a dojmu, že rukáv je nafúknutý mechom, sa niekedy používali obruče. Častejšie sa však k hornej časti ramena pripájali vankúšiky vypchané páperím, na ktorých sa rukávy vzdúvali. Pás, ktorý sa v období empíru posunul vyššie, opäť klesol na svoje prirodzené miesto a po krátkej prestávke sa ženy opäť vrátili ku korzetu. Mierne skrátenie sukne, ktorá mala teraz nafúknutý zvonovitý tvar, odhalilo členky a podnietilo trend nosenia pančúch zdobených vypracovanými vzormi a hodvábnych črievičiek farby drahokamov s úzkymi hranatými špičkami ozdobenými malou mašličkou či rozetou.  Na hlave sa nosili čepčeky zdobené stužkami alebo široké a komplikované účesy ovešané perami, kvetmi a inými ozdobami. 

Ženský odev s komplikovaným účesom.

Nepatrilo sa, aby žena prejavovala dobré zdravie, pestovalo sa melancholické ovzdušie a neprirodzene poblednutá pleť v zhode s éterickými cieľmi romantickej módy. Dávala sa prednosť jemnosti pred silou a za najvhodnejšiu sa považovala slabosť ako symbol vnútorného emocionálneho nepokoja. 

Maľba Jules Cyrille Cavého, kde zachytáva ženu z obdobia romantizmu.

U mužov sa rozvíjalo predstieranie zádumčivého a poetického vystupovania. V móde u mužov romantický ráz vyjadroval prostredníctvom strihu a látok. Redingtony odzrkadľovali zveličenú siluetu ženy zvýraznením vypchaných pliec. Zamatové lemy boli v súlade s romantickou estetikou. 

Mužský odev.

Neoklasicizmus (Empír)

Móda bola zdržanlivá, priamočiara a pomerne jednoduchá, inšpirovaná klasicizmom gréckej a rímskej antiky. Toto radikálne odlúčenie od zložitých a ťažkopádnych šiat, ktoré boli v móde v období rokoka malo zrejme odrážať demokratické princípy novozaloženej porevolučnej Francúzskej republiky. 

Prvky neoklasicizmu boli súčasťou módnych dámskych odevov od roku 1760. Jednoduché biele bavlnené šaty - chemise (tento názov dostali, pretože sa veľmi podobali spodnej bielizne), boli nesmierne vzdialené od rokokového štýlu. Boli takmer priesvitné s nazberkanými krátkymi rukávmi, hlbokým výstrihom a voľným valcovitým trupom. Vyvinul sa z nich empírový štýl, ktorý dominoval v móde od roku 1795 - 1820. 

Látky boli podľa vzoru odevov na starovekých gréckych sochách priehľadné a jednoduché: mušelín, ľahká bavlnená gáza a perkál boli dostatočne padavé, aby mohli napodobniť klasický štýl. Tieto látky slúžili aj na to, aby posunuli empírový štýl ešte ďalej od tvrdých, škrobených, tvarovaných látok, ktoré nahradili. Pás šiat sa posunul zo svojej prirodzenej polohy vyššie až pod prsia a korzety sa prestali používať. Pre zachovanie skromnosti sa nosila jednoduchá spodná bielizeň, výstrih bol vo všeobecnosti hranatý, ale hlboký. 

Ženský odev - chemise.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Ľahkosť a pomerne jednoduchý strih týchto odevov mali praktické dôsledky. Už nebolo možné mať vrecká na sukni, preto boli ženy nútené nosiť malé mešteky alebo kabelky. Volali sa reticules a charakteristické bolo pre ne uzatváranie na sťahovaciu šnúrku. Vyrábali sa z rozličných látok a v rozličných štýloch, pričom mohli napodobňovať čokoľvek - od urny a ananásu až po mušle a košíky. 

Ukážka reticules.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Tenké vzdušné látky empírových šiat neboli okrem toho vhodné do európskej zimy a vyžadovali si teplé zvrchníky a doplnky. Kašmírové šály a stali nielen obľúbené, ale aj nevyhnutné. Pôvodne sa dovážali z Indie, neskôr sa v škótskom meste Paisley začali strojovo vyrábať napodobeniny z jahňacej vlny a ich charakteristický vzor, zatočené slzičky, sa stal známy ako vzor paisley. 

Žena oblečená v chemise s Paisley šálom.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Na ďalšiu ochranu pred nepriaznivými vplyvmi počasia sa začalo nosiť to, čo by sme dnes nazvali kabátmi a sakami. Zvlášť obľúbené bolo veľmi krátke sako, takzvaný spencer, ktorý prikrýval aj ruky. 

Ukážka ženského spencer saka.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Revolucionizmus

Francúzska revolúcia bola spúšťačom obrovských zmien v obľúbených módnych trendoch. Upustilo sa od nadmerných ozdôb a neprirodzených tvarov rokoka v prospech jednoduchosti a prirodzenosti. Nerovnosť, charakteristickú pre starý režim, zmiatla revolúcia a oblečenie sa vedome spolitizovalo v prospech podpory a prejavu ideálov nového spoločenského poriadku. Hodváb nahradila bavlna, tvary sa zjednodušili a upustilo sa od nadmerného zdobenia. 

V móde žien prevládal naturalizmus, teda prevládala jednoduchosť. Z anglického jazdeckého saka sa vyvinuli dámske šaty s golierom a priliehajúcimi dlhými rukávmi prišitými k hornému dielu, niekedy s nazberanou sukňou, nazývanou aj redingot. 

Ženský odev s redingotom.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Stelesnením revolúcie sa pre mužov stalo oblečenie sansculotov (v preklade ten, čo nenosí krátke nohavice). Toto oblečenie však zostalo výhradne len pre pracujúcich a pre pouličných povstalcov. Každodenným odevom stredných a vyšších vrstiev sa stala rozvinutejšia podoba anglického jazdeckého odevu pozostávajúceho z kabátika redingotového strihu a nohavíc. 

Mužský odev s kabátom redingotového strihu.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Paradoxom je, že práve odmietanie luxusného oblečenia a látok vyvolalo obrovské škody vo francúzskom textilnom a módnom priemysle. Najviac postihnutí boli robotníci. Dogmatický idealizmus, charakteristický pre prvú časť revolúcie, ustúpil direktoriálnemu obdobiu a v spoločnosti sa zasa rozvinul záujem o módu a novinky. 

Exoticizmus

Exoticizmus je vnášanie štýlu alebo zvykov inej krajiny do vlastnej kultúry, pričom sa spája s očarením lákavou cudzokrajnosťou. Exoticizmus, ktorý bol podnietený rozvojom obchodných ciest medzi Európou a Ďalekým východom, ako aj "exotickým" štýlom odevov v populárnych divadelných predstaveniach, mal v priebehu 18. storočia vplyv na textil, povrchovú dekoráciu, tvary i na doplnky módneho európskeho odievania. Vo svojej bezhraničnej túžbe po novostiach sa európska móda už dlho obracala k odevom, úžitkovému umeniu a prchavosti "nezápadnej" kultúry, aby z nej čerpala inšpiráciu. Obchodné trasy medzi Európou a Ďalekým východom sa vytvárali a upevňovali po stáročia, koncom 17. storočia boli však už definitívne spečatené a nasledoval stály prísun výrobkov a látok. Táto honba za exoticizmom trvala celé 18. storočie. 

Vplyv exoticizmu sa najviac prejavoval v tkaninách. Láska rokoka k elegantným, na hmat jemným látkam a k harmónii sa stelesnila v exkluzívnom čínskom hodvábe s prírodnými maľbami rozvíjajúcich sa kvetov, listov, vtákov a iných objektov flóry a fauny. Odbyt si pohotovo našla aj lacnejšia bavlna s potlačou, ktorá však tiež mala na sebe úžasný čínsky výzor.

Vzor látky z obdobia exoticizmu.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Európski výrobcovia, ktorých inšpirovala krása čínskych textílií, sa pokúsili vytvoriť vlastné "čínske" látky. Bola to súčasť širšej chinoizérie, nadšenia pre čínsky štýl. Západ prijal domnelý exoticizmus Východu, ktorý však nepochádzal z praxe, ale z predstáv. Bol to prenikavý trend, ktorý postihol domáce interiéry 18. storočia. Nevšedné hodváby tkané v Taliansku, Anglicku a Francúzsku predstavovali zvláštne hybridy čínskych a barokových prvkov a boli obľúbené od začiatku 18. storočia. 

Šaty z anglického hodvábu.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Indické látky, ktoré sa v Anglicku nazývali chintz (z hindského výrazu chint, čo znamená ručne maľovaná bavlna) a vo Francúzsku toile peinte (ručne maľovaná látka), boli tiež nesmierne obľúbené. Vďaka pokrokom v chemickom priemysle a v strojárstve sa po roku 1759 rozvinula vo Francúzsku manufaktúrna výroba látok s indickými exotickými motívmi. Najslávnejšie z nich boli vzory toile du Juoy, výrobu látok s takýmito vzormi zaviedol Christophe-Philippe Oberkampf v roku 1762.

Ručne maľované hodvábne šaty z Francúzska.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Spomínaná Madam de Pompadour, urobila veľa pre šírenie tejto módy a na maľbách je často vyobrazená v čínskom maľovanom hodvábe a v "čínskych" látkach vyrobených v Lyone, francúzskom hlavnom meste hodvábu. Od roku 1772 sa objavovalo viacerých štýlov v rýchlom slede za sebou, pričom názvy každého z nich poukazovali na exotický pôvod. 

Francúzska revolúcia dočasne zastavila trend exoticizmu, koncom 19. storočia sa však znova objavil v inej podobe a mal stály a prenikavý vplyv na módu v 20. - 21. storočí. 

Rokoko

Rokoko dostalo pomenovanie podľa francúzskeho slova rocaille, čo znamená ozdobu z kameňov a mušlí. V mnohých ohľadoch sa toto obdobie zhoduje s vládou Ľudovíta XV. Bol to hravý a ozdobný štýl, ktorý našiel vyjadrenie v architektúre, interiérovom dizajne a v móde, predovšetkým vo Francúzsku. Od baroka sa líšil kultivovanosťou, pestrosťou, ľahkosťou a pôvabom. 

Pre toto obdobie je typické používanie prírodných motívov, kriviek tvarov písmen C a S, pastelových farieb a jemných ornamentov. Odievanie sa v tomto období dostalo na úroveň istého druhu umenia a bola mu venovaná nemalá starostlivosť a pozornosť. Typickou rokokovou róbou bola robe á la francaise, bola pokračovaním vývoja šiat s voľným splývavým chrbtom, chrbát však nepadal od ramien, ale mal na oboch stranách dvojité záhyby, ktoré vyvolávali vzadu dojem plnosti. Živôtik bol vpredu priliehavý, v tvare štíhleho dlhého písmena V, a bola k nemu pripevnená vytvrdená časť trojuholníkového tvaru. Bola tvarovaná ako štít a mala aj podobný účel - na zahalenie hlbokého dekoltu, pričom poskytovala miesto na bohaté ozdoby, obyčajne s vodorovným radom stužiek alebo s bohatou výšivkou. Sukňa, vpredu rozstrihnutá, odhaľovala spodničku z rovnakej látky zdobenú rovnakým vzorom. 

Robe á la francaise.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Pomocou šnurovačky a krinolíny sa vytváral úzky driek a široká sukňa. Krinolína bol druh vystuženej skladacej spodnej bielizne, ktorá dodávala sukni tvar. V dámskom oblečení dominovala až do roku 1770. Módne doplnky boli len základné, patrili k nim vejár, bohato zdobené, no ukryté, mešce, ozdoby hlavy a štóly. K rokokovému štýlu nevyhnutne patrili aj ozdoby zo stužiek, dekoratívnych šnúrok, pier a umelých kvetov. 

Krinolína.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Muži najčastejšie nosili habit á la francaise. Táto kombinácia kabáta priliehajúceho v páse, vesty a jazdeckých nohavíc bola doplnená hodvábnymi pančuchami, košeľou so žabó a ozdobnými manžetami a komplikovane viazaným nákrčníkom. Podobne ako u žien, aj u mužov boli ozdoby dôležité, takže sa na dotvorenie výzoru používali čipky z jemných tkanín a dekoratívne gombíky. 

Habit á la francaise.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Obe pohlavia používali púder na vlasy, stužky, strapce, spony na topánkach s vysokými podpätkami a kozmetiku. Bolo to posledné obdobie, kedy ženy aj muži používali nadmerné množstvo ozdôb. 

Madam de Pompadour 

Jeanne-Antoinette Poissonová, markíza de Pompadour, milenka Ľudovíta XV., tento štýl spopularizovala a stala sa zároveň jeho predstaviteľkou. Portréty na ktorých je vyzdobená elegantnými volánikmi čipiek a okrasných šnúrok, dokonale zachytávajú pestrosť estetiky rokoka. 

Madam de Pompadour.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com