Hollywoodizmus

Pre úspech filmu boli kostýmy ústredným faktorom a na šatníky hviezd ženského pohlavia sa vynakladali obrovské financie. Ženy chodili do kina preto aby videli film a  hviezdy a aby odpozerali čo je nové v obliekaní. Parížske krajčírske salóny mali pevné väzby s filmovými štúdiami, kde dodávali kostýmy na objednávku. Vzťah medzi Hollywoodom a módnym priemyslom bol ďaleko od ekonomiky voľného trhu, ale bol vybudovaný komerčný rámec, aby sa dalo ťažiť z lukratívnej fascinácie štýlom hviezd. Populárne sa stali časopisy ako Women´s Filmfair alebo Film Fashionland, ktoré sa venovali replikovaniu štýlu z filmového plátna. 

Ella Schiaparelli, jej salón bol najžiadanejší filmovými štúdiami.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Najviac spomínaným odevom tohto obdobia boli šaty Letty Lynton, ktoré mala na sebe Joan Crawford v rovnomennom filme z roku 1932. Boli to biele bavlnené organtínové šaty s výrazne nafúknutými rukávmi, ktoré urýchlili trend ramenných vypchávok. Šaty mali taký ohlas, že sa ich v New Yorku predalo vyše pol milióna kusov. 

Joan Crawford v legendárnych šatách.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com 

Tí, ktorí si nemohli dovoliť kúpiť alebo ušiť takéto oblečenie, usilovali sa napodobniť svoju obľúbenú hviezdu aspoň prostredníctvom účesu a make-upu. Najčastejšie sa imitovali pristrihnuté vlasy Grety Garbo, oblúky obočia Marlene Dietrich a platinové vlasy Jane Harlow, ktoré vyvolali prudký dopyt po peroxide vodíka. Z tohto ošiaľu najviac profitoval Max Factor - kozmetik a výrobca parochní pracujúci pre filmové štúriá - ktorý takto odštartoval svoju vlastnú kozmetickú líniu. 

Reklama na Max Factor z roku 1966.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com