Stredovek

Byzancia (395 -1453)

Byzancia vo všetkom pokračovala v rímskych tradíciách. Móda nadväzovala na odievanie cisárskeho Ríma. Najskôr presadzovali antické odevy, neskôr sa však prejavil perzský a arabský vplyv, hlavne čo sa týka farieb a materiálov. Základným typom odevu je stále tunika, ale už s dlhými rukávmi. Bola úzka, dlhá,  bez riasenia a zahaľovala celú postavu. Dĺžka a jej zdobenie sa menilo podľa spoločenského postavenia jej nositeľa. Odevy vznešených ľudí boli vyrábané z drahých materiálov, prešité zlatými vláknami ozdobené drahokamami, v dôsledku čoho sa odevy stávali čím ďalej tým viac nepružnými a nepohodlnými. Boli ťažké, nepružné, úplne halili celé telo a pri tom nesledovali jeho prirodzenú líniu. Novinkou je, že v mužskom oblečení sa pod perzským vplyvom objavili nohavice, ktoré sa v antike nenosili a boli považované za barbarské oblečenie. Tradícia byzantského odievania pretrváva až dodnes v cirkevnom odievaní – alba (spodné biele rúcho kňazov) je tunikou a vrchné rúcho je dalmatikou. 

Ženský odev, mužský odev a dalmatika. 
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Gotika (8. - 15. storočie)

Línia odevu sa v gotike mení, od konca 12. storočia už odev nezahaľuje pôvaby postavy, práve naopak. Sleduje, vyznačuje a zvýrazňuje obrysy tela. Vzniká tvarovaný odev. Snahu o štíhlosť vyjadrujú tesné odevy s dlhými nefunkčnými rukávmi, ozdobné rozstrihy, dlhé špicaté topánky a rôzne bizarné a fantastické pokrývky hlavy. Základom ženského odevu je tunika s dlhými rukávmi, ktorá však už pevne obopína ramená a prsia a vyznačuje pás, ktorý mal byť veľmi útly. Vpredu siaha až po zem, vzadu sa predlžuje do vlečky. Rukávy buď visia až po zem, alebo sú úzke a od lakťov sú na nich pripojené dlhé nepraktické pásy – pachy. Tento odev sa nazýval cotte a časom sa postupne zväčšoval aj výstrih. Základom mužského odevu bol krátky cotte, tesné pančuchové nohavice z farebného súka a krátky plášť. V 14. storočí sa v ženskom oblečení objavil surcot – kratšia a voľnejšia šatová sukňa, ktorá sa obliekala na cotte. Objavili sa aj gombíky, pretože šaty boli také tesné, že by sa do nich inak nedalo obliecť. Mužský kabát sa skrátil kúsok pod pás a bol tesný a tak sa zapínal množstvom gombíkov. Módne boli pestré farby, respektíve ich kombinácia. K oblečeniu patrili aj turbany, barety a klobúky. 

Mužský odev, ženský odev a pachy pripojené na ženské šaty.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Renesancia (14. - 16. storočie)

Základným odevom žien je tesná gamurra, alebo cotta a cioppa, ktorú nosili ako vrchné šaty. Väčšinou bola široká a bohato vyšívaná. Charakteristickou časťou mužského oblečenia bola zimurra – dlhý, kožušinou ozdobený kabát so šitými rukávmi. Taktiež nosili aj pančuchové nohavice a špicaté topánky. V 15. storočí ženy preferujú štíhly mladistvý vzhľad, nosia sukňu a tesný, vpredu aj vzadu vystrihnutý živôtik s pásom umiestneným v prirodzenej polohe. Rukávy neboli všité, ale iba sa priväzovali k odevu stužkami a tak sa mohli ľahko vymieňať. Dámy nosili ľahké priesvitné závoje a rôzne pokrývky hlavy, ktoré boli rozmanité, ale nie také bizarné a fantastické ako gotické. 

Mužský odev sa neodlišoval od neskoro gotického odevu. Novou viditeľnou súčasťou odevu bola košeľa. Na odevoch sa objavujú rozparky. V 16. storočí sa ideál krásy mení. Do popredia sa dostáva plnoštíhla žena a zrelý, silný a robustný muž. Tomuto ideálu sa prispôsobili aj odevy. Šaty sú široké, vyrábané z ťažkých, drahých materiálov, čo podčiarkuje zrelosť ich nositeľa. U dám mal tesný živôtik veľmi hlbokú kruhovú, alebo štvorhrannú dekoltáž. Sukňa bola bohatá, pravidelne nariasená, niekedy mala aj vlečku. Koncom storočia pod vplyvom španielskej módy začínajú nosiť dámy okružie a pevnú sukňu. 

Ženský a mužský odev. 
Zdroj obrázku: www.pinterest.com