Industrializmus

Až do začiatku 19. storočia postupovala móda pokojne, pričom jej hnacou silou boli politické, spoločenské a náboženské prevraty. Industrializácia výroby textilu, nasledovaná vývojom obchodu a zhotovovania šatstva priniesla nové katalyzátory rozvoja módy: dostupnosť z hľadiska miesta i ceny, spoločenskú pohyblivosť, novinky na strane spotrebiteľa a zisk na strane dodávateľa. 

Vynález mechanizovaného pradenia, tkania a valcového tlačiaceho stroja zvýšil objem i výber a znížil cenu dostupných látok. Dôsledok toho sa šatníky bohatých, novovzniknutej strednej triedy a príležitostne i pracujúcich tried stali pestrejšie a vývoj módy sa urýchlil. V roku 1851 Isaac Merritt Singer zdokonalil šijací stroj a dostupnosť módy pre široké vrstvy sa zvyšovala. Stroj bolo možné ihneď kúpiť na splátky a tak sa stal dôležitým vybavením priemernej domácnosti. Ešte síce trvalo dlho, kým mohla nastúpiť masová výroba šatstva, no už od 60. rokov 19. storočia sa zvyšoval počet dielní, ktoré sa venovali výrobe hotových šiat a službám spojeným s oblečením. 

Zdokonalený Singerov šijací stroj.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Súčasne sa zrýchlila, skvalitnila a zároveň zlacnela tlač, čo malo priamy účinok na šírenie a dostupnosť módy. Papierové strihy zvýšili kvalitu doma vyrábaného šatstva a väčšine obyvateľstva sprístupnili obľúbené štýly. Výrazne sa rozšírili časopisy venované móde, ktorá sa tak stala dostupnejším trávením voľného času. 

Vzor papierového strihu blúzky.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Stelesnením spotrebiteľskej revolúcie, ktorá sprevádzala a podnecovala priemyselnú revolúciu, sa stal obchodný dom. Tovar sa predával novo zbohatnutým spotrebiteľským triedam dychtivým po množstve štýlov, ktoré boli pre ne prístupné. Zatiaľ čo niektorí prosperovali, iní sa ocitli v najhoršej biede v rýchlo sa rozrastajúcich a zle pripravených mestských centrách. Vo všetkých fázach výroby módnych produktov sa objavovala desivá nespravodlivosť. Veľká Británia predávala afrických otrokov do Spojených štátov amerických na financovanie a podporu svojho lukratívneho bavlneného priemyslu. Malé deti, ktoré boli vďaka svojej výške a šikovnosti najvhodnejšie na túto činnosť, pracovali dlhé hodiny za centy a hrozili im zranenia pri manipulácii s nebezpečnými strojmi. Bolo bežné, že vlastník továrne bez akýchkoľvek výčitiek svedomia nezaplatil pracovníkom za vraj neporiadne urobenú prácu, pričom tovar predal tak či tak. Mimo tovární vznikali vo veľkom množstve malé dielne, v ktorých dreli ľudia za hladové mzdy. 

Africkí otroci pri zbere bavlny.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

To, že od roku 1851 bol šijací stroj v širokej miere dostupný, malo priamy vplyv na vzhľad i na prostriedky zhotovovania odevov a šaty boli čoraz viac ovešané výstrednými ozdobami. Mechanizácia výroby oblečenia neskoncovala úplne s ručnou prácou a oba spôsoby spolu ešte dlho pretrvávali. Najvýraznejším viditeľným účinkom industrializácie na módu bol vývoj umelých anilínových farbív. William Henry Perkin, ktorý sa pokúšal vyrobiť chinín z anilínu, neúmyselne vyrobil žiarivo purpurové farbivo. Bolo známe ako "Perkinsova fialová" a dlhé roky bola v móde ošiaľom. Nasledovali žiarivé odtiene modrej, fuksiovej a červenej a novo zbohatnutá stredná trieda si ich rýchlo osvojila. 

Ukážka šiat "Perkinsovej fialovej".
Zdroj obrázku: www.pinterest.com