nedeľa 17. apríla 2016

Fast Fashion (Rýchla móda)

Novým trendom sa stala rýchla móda. Rýchla móda je charakteristická pre veľké módne reťazce, ktorí menia dizajn a tovar každý mesiac a nútia ak zákazníkov, ktorí chcú byť stále "in" aby si ich oblečenie kupovali a vymieňali šatník závratnou rýchlosťou. Dávajú tak zákazníkom najavo, že to, čo dnes vidia na regáloch, tam zajtra už nemusí byť. Veľmi málo ľudí si však neuvedomuje, že kvalita sa nerovná cene. 

Výber oblečenia je obrovský, ceny nízke a obchody k tomu lákajú zľavami, niekedy až vo výške 70 %. Nástup internetu a módnych blogeriek tento trend len podporil, keďže veľa z nich natáča videá a píše články o tom, aký nový kus oblečenia si kúpili a aby mali do budúcna o čom písať, stále si kupujú nové oblečenie (samozrejme, niektorým ho PR oddelenie daného reťazca pošle zdarma za napísanie článku). Denne pribúdajú články od blogeriek napríklad o tom, ako "dosiahnuť" šatník xy blogerky. 
Sarah Vickers - módny blogerka, ktorej šatník "praská vo švíkoch". 
Zdroj obrázku: www.pinterest.com
Medzi rýchlu módu patria módne reťazce ako napríklad H&M, Zara, New Yorker, atď. Každý jeden z nich vie vyrobiť novú kolekciu do dvoch týždňov. Každý z nich si však sleduje, čo sa najviac predáva, čo sa zákazníkom najviac páči a čo naopak, zostáva bez povšimnutia, a tak môžu rýchlo reagovať na aktuálnu "náladu" zákazníkov. 

Na výrobu tejto rýchlej módy sa predovšetkým využíva Čína, keďže je to krajina, kde módne značky vedia najviac ušetriť na cene práce. Pre porovnanie, americká šička si mesačne zarobí okolo 1660 dolárov, v Číne sa táto suma pohybuje okolo 150 dolárov. 
Šička z Číny.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com
Každý rok sa vyrobí miliarda kusov oblečenia, čo má neskutočný dopad na životné prostredie. Znečistenie, smog, kontaminácia riek farbami na textil, zdravotné problémy pracovníkov, to všetko sú realitou pri rýchlej móde. V dnešnej dobe už takmer nikto nevie šiť. V minulosti bolo normálne, keď si človek niečo zašil, skrátil, či inak upravil. Dnes si radšej kúpi novú vec. Nevážime si oblečenie ktoré nosíme, nestaráme sa oň a je nám jedno, čo všetko sa skrýva za jeho výrobou.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com
Riešenie môžeme nájsť v pomalej móde, teda viac sa zaujímať o kvalitu a životné prostredie. Kvalitnejšie oblečenie je síce drahšie, ale kúpa jedného kvalitného kusu oblečenia vydrží dlhšie než lacnejšieho a viac si ho aj budeme vážiť. 

Vintage trend

Vznik smeru vintage ako spoľahlivej náhrady nového odievania sa stal súčasťou širšieho trendu, ktorý zdôrazňoval odmietanie hlavného módneho prúdu a podnietil individuálne vyjadrenie prostredníctvom odevu jednotlivca. Obliekať sa v štýle vintage znamenalo menovať sa za znalca a módneho individualistu. 
Klasický outfit z 90. rokov - pruhované tričko a maxi sukňa, ktoré sa v súčasnosti veľmi často kopíruje. 
Myšlienku vintage štýlu posilňovali médiá,  hlavne luxusné časopisy, ktoré písali o tom, ako a kde nakupovať aby ste dosiahli tento štýl. Kľúčovým katalyzátorom bola Kate Moss, keď pre módnu unačku Topshop navrhla vintage kolekciu, kde sa inšpirovala vlastným šatníkom. 
Ukážka z kolekcie Kate Moss pre Topshop.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com
Hoci móda vždy vykazovala sklon k nostalgii a oživovanie starých štýlov je stálym javom, úspech vintage mal dopad na návrhársky proces. Niektorí návrhári využili vo svoj prospech prestíž vlastného ikonického dedičstva a ostatní kopírovali alebo ukradli klasické kúsky odevov. 
Vľavo historické šaty od Balenciaga a vpravo šaty od Oscara de la Renta z roku 2014.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com 

sobota 16. apríla 2016

Móda 21. storočia a nástup internetu

Rozšírenie internetu v tak veľkom meradle má najväčší vplyv na spôsob vývoja módy v 21. storočí.  Hocikto môže spustiť módny blog, zapojiť sa do diskusného fóra, vytvoriť si on-line časopis alebo spustiť obchod s vlastnými návrhmi. 

Rýchlosť, cenová dostupnosť a také veľké rozšírenie všetkých módnych trendov sa stalo dvojsečnou zbraňou. Móda je teraz natoľko pluralistická a postupuje tak rýchlo, že ju obviňujú z únavy a čoraz väčšej normalizácie. Už je ťažšie byť radikálnym, pretože žijeme v dobe, kde sa nosí všetko. 

Internet spôsobil v obchode a v kultúre módy revolúciu. Spôsob, akým sa móda kupuje, ako sa odovzdáva a ako sa o nej diskutuje, sa stal demokratickejším procesom, vďaka čomu nie je z účasti na nej nikto vylúčený, či už pre lokalitu, vek, mobilitu alebo skúsenosti s módou. 

Z obchodu na internet.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com
Technologický pokrok bol spúšťačom premeny módy zo záležitosti určenej výhradne pre bohatých ľudí, na potešenie, ktoré je dostupné pre každého. Priemyselná revolúcia, ktorá bola spätá s pokrokmi vo výrobe textilu urýchlila masovú výrobu. Zlepšenia nastali aj v rýchlosti, kvalite a znížení cien tlače, ktoré mali priamy dopad na šírenie a dynamiku módy. 

Uznávaní predajcovia módneho tovaru boli spočiatku nedôverčiví a odolní voči výhodám internetu. Logicky, predpokladali, že kúpa oblečenia je vecou zmyslového zážitku a že šaty treba pred kúpou ohmatať, vyskúšať a vidieť ich. Internet sa však stal silným a rýchlo rastúcim sektorom. Zvyšovaním nákladov na tradičný predaj si veľa reťazcov uvedomilo benefity internetu, a aj keď veľa značiek zaniklo, internetový predaj módy ďalej odovzdáva módne trendy. Tento úspech možno prisudzovať aj novátorskému marketingu, príjemnej skúsenosti zákazníkov, dostupnosti a demokratickej povahe nakupovania cez internet. Nikto sa tu nestretáva s nátlakom alebo odsudzovaním zo strany predavača, takže proces môže byť pomerne anonymný. Doručenie je pomerne rýchle (závisí od ceny), oblečenie sa dá vyskúšať v pohodlí domova a vrátiť (často bez poplatkov), ak nevyhovuje. 
Na internete sa takto na Vás nikto nepozerá.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com
Internet zdemokratizoval aj účasť spotrebiteľov v kultúre módy. Móda sa už nepropagovala len prostredníctvom tlače alebo televízie. Módny blog sa stal prostriedkom, pomocou ktorého si ktokoľvek môže vytvoriť vlastnú stránku a podeliť sa o svoje krajčírske preferencie, objavy a pozorovania, dať priestor tým, ktorí sa k tradičným formám medializácie nedostali. Populárnejšie z týchto stránok sú napríklad Style Bubble, Garance Dor, Sartorialist, atď. Všetci menovaní majú množstvo nasledovateľov a v módnom priemysle sú uctievaní, pretože ponúkajú svieži a moderný pohľad na súčasnú módu. 
Blogerka Style Bubble.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

piatok 15. apríla 2016

Punk

Hnutie punk podnietila hlboká nespokojnosť so stavom v roku 1975. Prostredníctvom obliekania a hudby ľudia vyjadrovali svoj neprispôsobivý a rozvratnícky postoj. Médiá ich vykresľovali ako deti, ktoré nemajú žiadne ambície a chcú len šokovať. Mohli ste ich spoznať vďaka psím obojkom, potrhaným oblečením, čiastočne vyholených hláv alebo vlasov nafarbených žiarivými farbami, ktoré boli vytvarované do ostňov, pírsingom a úzkym nohaviciam.
Reklama na Noir Leather z roku 1990.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com
Jeho členovia pochádzali z rôznorodého spoločenského zázemia, všeobecne ich šak kategorizovali ako rebelantov. Obrovský vplyv malo štúdio Andyho Warhola a jeho múza Jackie Curtis, ktorý nosil roztrhané oblečenie pospájané zatváracími špendlíkmi a americká hudba - hlavne rocková skupina Velvet Underground.
Jackie Curtis.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com
Avšak srdcom celého punku boli Malcom McLaren (manažér skupiny Sex Pistols) a Vivienne Westwood (módna návrhárka). Spolu založili obchod a boli hlavnými dodávateľmi punkovej konfekcie. Stelesnením obchodu bol rad tričiek s vyzývavými obrazmi a sloganmi, ako napríklad citát z knihy fantastických lesbických príbehov. V obchode nechýbalo ani fetišistické oblečenie a doplnky, vojenské obleky či reggae štýl. 
Vivienne Westwood v jej tričku.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

Existencializmus

Existencialisti odmietali materializmus a teoreticky aj módu. Rovnošata, ktorú prijali, sa stala novým módnym trendom. Nosili nadmerne veľké hrubé svetre, úzke nohavice alebo džínsy, roláky, rozpustené vlasy a dlhý vlnený kabát s kapucňou a kolíkmi namiesto gombíkov. 

Každá krajina mala vlastné chápanie pre existencializmus. Vo Francúzsku tento smer reprezentovala Juliette Grecó, ktorá nosila rozpustené dlhé čierne vlasy a obliekala sa kompletne do čiernej farby. V USA to bola skupina Beat Generation, neskôr bítnici, v ktorej muži nosili baretky, kozie briadky a čierne roláky a ženy čierne tričká, baletné lodičky a priveľké svetre. 
Juliette Grecó.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com
V roku 1960 Yves Saint Laurent prezentoval bítnickú kolekciu, v období, keď pôsobil ako návrhár pre Christiana Diora. Inšpiroval sa módou z ulice a prezentoval ju ako haute couture. Reakciou bolo úplné rozhorčenie a aj jeho zamestnávatelia jasne vyjadrili svoj názor, keď sa nepostavili proti jeho povolaniu do francúzskej armády. 
Wyatt Shears pre kolekciu Yves Saint Laurenta.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

štvrtok 14. apríla 2016

Hollywoodizmus

Pre úspech filmu boli kostýmy ústredným faktorom a na šatníky hviezd ženského pohlavia sa vynakladali obrovské financie. Ženy chodili do kina preto aby videli film a  hviezdy a aby odpozerali čo je nové v obliekaní. Parížske krajčírske salóny mali pevné väzby s filmovými štúdiami, kde dodávali kostýmy na objednávku. Vzťah medzi Hollywoodom a módnym priemyslom bol ďaleko od ekonomiky voľného trhu, ale bol vybudovaný komerčný rámec, aby sa dalo ťažiť z lukratívnej fascinácie štýlom hviezd. Populárne sa stali časopisy ako Women´s Filmfair alebo Film Fashionland, ktoré sa venovali replikovaniu štýlu z filmového plátna. 
Ella Schiaparelli, jej salón bol najžiadanejší filmovými štúdiami.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com
Najviac spomínaným odevom tohto obdobia boli šaty Letty Lynton, ktoré mala na sebe Joan Crawford v rovnomennom filme z roku 1932. Boli to biele bavlnené organtínové šaty s výrazne nafúknutými rukávmi, ktoré urýchlili trend ramenných vypchávok. Šaty mali taký ohlas, že sa ich v New Yorku predalo vyše pol milióna kusov. 
Joan Crawford v legendárnych šatách.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com 
Tí, ktorí si nemohli dovoliť kúpiť alebo ušiť takéto oblečenie, usilovali sa napodobniť svoju obľúbenú hviezdu aspoň prostredníctvom účesu a make-upu. Najčastejšie sa imitovali pristrihnuté vlasy Grety Garbo, oblúky obočia Marlene Dietrich a platinové vlasy Jane Harlow, ktoré vyvolali prudký dopyt po peroxide vodíka. Z tohto ošiaľu najviac profitoval Max Factor - kozmetik a výrobca parochní pracujúci pre filmové štúriá - ktorý takto odštartoval svoju vlastnú kozmetickú líniu. 
Reklama na Max Factor z roku 1966.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com

streda 13. apríla 2016

Modernizmus

Po 1. svetovej vojne sa rozvinula modernistická móda. Modernizmus je charakteristický jasnými, jednoduchými líniami a androgýnnymi siluetami bez zbytočných ozdôb. Hoci netrval veľmi dlho, významne ovplyvnil mnohé módne trendy. Modernisti sa zastávali pokroku a usilovali sa o "rozchod" s minulosťou. Móda bola kľúčovým odvetvím modernizmu a po 1. sv. vojne v širokej miere prijímala jeho princípy. 

Modernistická móda bola jednoduchá a priamočiara, bola protikladom prepychových toaliet obľúbených v minulosti. Tento nový androgýnny štýl dostal názov garconne. Sukňa sa výrazne skrátila, siahala iba tesne pod kolená, pás sa znížil až k bokom. Vlasy boli pristrihnuté, ostrihané schodovito alebo nakrátko. Populárne boli klobúčiky zvonovitého tvaru. Veľkej obľube sa "tešil" make-up, ktorý sa používal na zdôraznenie ženskosti. 
Ukážka dámskeho odevu a účesu. 
Zdroj obrázku: www.pinterest.com
Najvýznamnejšou postavou tohto obdobia je Coco Chanel. Jej odkaz pretrval až do súčasnosti. Pripisuje sa jej autorstvo "malých čiernych šiat" a podpora princípu elegantnosti. Jej skromné návrhy bez ozdôb dostali názov Poverty de Luxe (luxusná chudoba). Vytvorila aj tzv. "typický chanelovský vzhľad", ktorý pozostával z kardiganového saka, pulóvrika a sukne. 
Malé čierne šaty a samotná Coco Chanel v jej typickom vzhľade.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com
Nová móda však paradoxne vyžadovala radikálnu zmenu v ideálnej ženskej postave - ženy sa usilovali stať svižnými, mladistvými, s plochým poprsím, úzkymi bokmi a detskou štíhlosťou. Korzety boli nahradené sťahovacím spodným prádlom a začali sa presadzovať diéty. Podporovali sa tabletky, elixíry, extrémne cvičenia a radikálne diéty, aby ženy dosiahli požadovanú štíhlosť. 
Stroj na cvičenie pre ženy.
Zdroj obrázku: www.pinterest.com